Doc, Docx, Pdf, Wps, Rtf

Rodina ako primárna inštitúcia a jej sociálne funkcie
Úvod
Rodina má medzi prirodzenými výchovnými prostrediami osobitný význam pre vývoj a výchovu mladej generácie. V rodine dieťa dostáva základnú výchovu a uvádza sa do širších spoločenských stykov. Auguste Comte nazval rodinu spojovacím mostíkom medzi jedincom a spoločnosťou a tak poukazoval na jej základnú úlohu v spoločnosti. Túto rolu neraz podčiarkovali pedagógovia, psychológovia, sociológovia, ktorí osvetľovali funkciu rodiny v spoločnosti a v procese výchovy z rôznych hľadísk. Už Platón považoval rodinu za základnú bunku spoločenského života a hlavnú výchovnú inštitúciu. Ideu o potrebe starostlivosti o rodinu ako o inštitúciu výchovy možno sledovať vo formuláciách pedagógov a organizátorov spoločenského života až po súčasnosť, hoci sa v priebehu spoločenského vývoja značne zmenila štruktúra i spoločenská funkcia rodiny. Tieto premeny sa prejavujú v zmene veľkosti rodiny, v zániku širších rodinných zväzkov a vo vzniku tzv. malej rodiny, ktorá sa zakladá na zväzkoch priamej príbuznosti. Zmenila sa aj výchovná funkcia rodiny, najmä jej úloha v procese učenia a výchovy mladej generácie.
V období feudalizmu v podstate celý proces prípravy mladého pokolenia na život prebiehal v rodne, a to rovnako v rodinách feudálov, ako aj v rodinách poddaných alebo remeselníkov. Rodina, domácnosť sa stala inštitúciou výchovy, ktorú uzákonil zvyk i právo.

Zánik stavovského zriadenia, vývoj techniky výroby a spoločenských vzťahov vyvolal hlboké premeny tradičnej funkcie výchovy. Dosť skoro začal tento proces prebiehať v elitných vrstvách, medzi šľachtou a meštianstvom, pomerne neskoro zachvátil roľnícku vrstvu, kde si rodina dodnes zachovala veľa tradičných výchovných vlastností.

Základný proces prípravy mládeže do života prebieha v školách a v organizovaných zariadeniach mimoškolskej výchovy. Spolu so všeobecne prebiehajúcimi sociálno-ekonomickými zmenami stratila rodina viacero tradičných vlastností, ale zachovala si...